Kriváň je jeden z najvyšších vrchov Slovenska, ktorý dosahuje do výšky až 2 494,7 m.n.m. Tento majestátny vrch s typický zakriveným vrcholom je opradený ľudovými povesťami a z pohľadu slovenského národa je považovaný za symbol Slovákov, slovanskej súdržnosti, národnej hrdosti a identity. Už od dávnych čias priťahoval pozornosť mnohých umelcov ale aj bežných Slovákov. Niet divu, že v súčasnosti možno nájsť jeho podobizeň na zadnej strane slovenských euromincí s nominálnou hodnotou 1, 2 a 5 centov, kde si ho môžu všimnúť ľudia z takmer celého sveta.
Počiatky prvých výstupov na tento majestátny vrch sa spájajú s neznámymi haviarmi a pytliakmi. Písal sa rok 1772, keď bola uskutočnená prvá písomne zaznamenaná túra, ktorú doložil Andreas Jonas Czibresza. Po Czibreszovi Krivaň navštívilo množstvo známych osobnosti a dejateľov vtedajšej doby, medzi ktorých môžeme bez pochyby zaradiť generáciu štúrovcov. Generácia štúrovcov sa zaslúžila o presadzovanie myšlienky slovanskej vzájomnosti a boja proti národnému útlaku. Dňa 16. augusta 1841 oficiálne vystúpil na vrchol Gašpar Fejérpataky-Belopotocký spolu s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a gréckym kniežaťom Jánom Aristarchosom. Následne pri príležitosti martinského Memoranda slovenského národa Štefan Marko Daxner viedol dňa 3. septembra 1861 skupinu účastníkov až na vrchol Kriváňa. Obdobie polovice 19. storočia by sa dalo považovať za počiatky organizovaných výstupov na tento symbolický vrch slovanskej jednoty a sily Slovákov.
Práve myšlienka národných a organizovaných výstupov je živá do dnešnej doby a koná sa na ročnej báze na počesť národovcov v okruhu Ľudovíta Štúra. Tieto výstupy za považujú za najstaršie kultúrno-turistické akcie na našom území. Výstup v roku 2019 sa niesol v znamení 100. výročia založenia Tatranského spolku turistického a 160. výročia narodenia Aurela Bohuslava Stodolu. Už dlhšiu dobu som sa pohrával s myšlienkou účasti na výstupe, dlho som váhal, lebo predsa sa jedná o fyzický aj psychický náročný výstup. V roku 2019 má oslovili priatelia a kolegovia z Matice slovenskej s tým, že sa plánujú zúčastniť tohto podujatia a ja som sa bez váhania k nim pridal. Deň pred výstupom sme boli všetci v napätí, dúfali sme, že to zvládneme bez väčších problémov a nevedeli sme sa dočkať momentu až si spoločne zaspievame našu slovenskú hymnu na pravé poludnie. Počas cesty na vrchol mi v mysli behali rôzne myšlienky a v istom momente som si predstavoval štúrovcov, aké to museli mať ťažké. Ale v konečnom dôsledku som dospel k záveru, že tak ako oni aj my sme vystupovali za rovnakým účelom a mali sme spoločné črty. Všetci sme hrdí Slováci, ktorý sme náš vystúp venovali prekonaniu samého seba, národnej hrdosti a aby sme si dokázali aký sme Slováci nezlomný národ a keď si niečo zaumienime, tak to dosiahneme nehľadiac na prekážky.
ZDAR SLOVANSTVU!
Ing. Jozef Humeník
tajomník Mladej Matice a predseda odboru Mladej Matice Košice
Komentovať