Veľmi ma teší a hreje pri srdci, keď vidím, ako sa vie zomknúť náš národ pri rôznych športových udalostiach, ako napríklad majstrovstvá sveta v hokeji, olympiáda, futbal či aktuálne lyžovanie. Vtedy sa odejeme do národných farieb, vieme vtedy vytiahnuť Slovenskú vlajku, na auto si nainštalovať v rôznych podobách slovenské štátne symboly a s hrdosťou počúvať či spievať štátnu hymnu. V takýchto úspešných momentoch našich športovcov všetci pociťujú hrdosť na to, že je Slovak či Slovenka, každému sa do očí tlačia slzy pri tónoch hymny a v hlave beží myšlienka aký veľký úspech sa podaril športovcom z nášho krásneho a maličkého Slovenska. Po skončení týchto športových sviatkov sa však tieto symboly a hlavne pocity hrdosti u mnohých ľudí vytrácajú. Prečo?
Prečo nevieme ukázať svetu a hlavne jeden druhému počas celého roka, že sme Slováci? Že máme radi náš štát, našu krásnu krajinu, zem našich starých otcov a mám, a hlavne prečo už nie sme na náš národ tak hrdý. Je mi to naozaj úprimne ľúto, že zatracujeme to, odkiaľ pochádzame a berieme to ako samozrejmosť. Na jednej strane je táto skutočnosť smutná, no na druhej strane ma teší, že aspoň šport vzbudzuje v ľuďoch takú veľkú mieru národnej hrdosti. Keď by si niekto v bežný deň dal do okna slovenskú zástavu, okoloidúci len pokrútia hlavou a bude to pre nich nepochopiteľné, či dokonca extrémistické. Keď sa to však stane v deň akéhokoľvek športového sviatku už to bude každému pripadať normálne. Vďaka za to, že aspoň pri športových podujatiach sa dvíhajú a dávajú do popredia štátne symboly, tak ako je tomu napríklad aj pri hokejových či futbalových zápasoch, kedy zaznie štátna hymna a na dôstojnom mieste je umiestnená slovenská vlajka.
Aj ja som od detstva inklinoval k športu. Už ako malý chlapec som zavítal na zimný štadión. A od tej chvíle tomu malému nezbednému šarvancovi vo mne učaroval hokej. Hokej som hral na najvyššej úrovni až do svojich šestnástich rokov. Po konci svojej hokejovej kariéry, ktorú som síce absolvoval len v mládežníckych kategóriách som začal hrať hokejbal. V roku 2012 som si založil vlastný tím, ktorý sa postupne transformoval až na dnešnú úroveň. Prešli sme si viacerými súťažami či už v Liptovskom Mikuláši cez Vrútky, Martin až po dnešok, kedy pôsobíme v hokejbalovej lige v Žiline. Okrem predsedu som aj aktívny hráč a všetkým svojim hráčom vštepujem lásku športu a tým pádom aj veciam súvisiacim.
Šport je podľa môjho názoru pre spoločnosť veľmi dôležitý. Formuje nielen telo, ale aj ducha a v neposlednom rade osobnosť jednotlivca. V športe je základným prvkom fair play, či inak povedané, poctivosť. Presne k tejto cnosti, poctivosti, sa snažím smerovať svojich spoluhráčov nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Šport napomáha byť lepším človekom. Už v mladosti ma moji tréneri viedli k tým najlepším hodnotám. Poctivosť, pokora a úcta. Poctivosť na ihrisku, pokora k druhým a úcta k autoritám.
Okrem daných vlastností sa pri venovaní sa akémukoľvek športu naučí človek zodpovednosti, čím sa rozvíjajú kolektívne zručnosti. Mám za sebou už niekoľko turnajov v rôznych športoch, ktoré som organizoval alebo sa na ich realizácií podieľal ako spoluorganizátor. Viacero turnajov sme pripravovali aj pod matičnou vlajkou, či už to boli turnaje v hokejbale, futbale alebo volejbale. Účastník takéhoto podujatia odchádza nielen s pocitom dobrého zašportovania si, ale aj s vedomím že sa zúčastnil matičného turnaja, a aj práve takouto formou sa u niekoľkých zapáli vlastenecké srdiečko a rozšíri si vedomie o Matice slovenskej, či Mladej Matici.
Presne tak, ako to bolo aj v mojom prípade. Tiež som sa s Maticou slovenskou stretol mimo učebnice práve na hokejbalovom turnaji. Hneď ma to na toľko oslovilo že už niekoľko rokov som aj ja aktívnym členom. Je pre mňa česť zapájať sa do aktivít ktorým sa venujeme. Samozrejme prirodzenou cestou od športových akcií som prešiel aj k podujatiam na ktorých si uctievame osobnosti a udalosti našich dejín, uchovávame tradície či dokonca som mal tú česť zahrať si divadlo počas Národných osláv na Devíne v ktorom sme predstavovali štúrovcov. Pri spomenutí výstupu na Devín mi nedá nespomenúť aj turistické podujatia. Veď aj samotná turistika sa môže radiť medzi športové aktivity. Na čele turistických akcií s vlasteneckým charakterom svieti Národný výstup na Kriváň. Samozrejme dobrý pocit zo samého seba a hrdosť na našu prírodu, a teda aj malebné Slovensko človek prežíva na vrchole akéhokoľvek vrcholu. Vtedy sa znovu u každého prebúdza vlastenecký cit. Pocit ktorý človek prežíva na vrchole, po náročnom výstupe je nádherný a keď je tento cit ešte umocnený vejúcou zástavou a spevom hymny, je to neopísateľný pocit.
Šport mi dal základy a ovplyvnil moje ďalšie kroky, ktoré viedli práve do Mladej Matice a dnes som hrdým Slovákom nielen keď sa našim športovcom podarí úspech, ale som ním každý deň. Tak ako je pohyb a šport v bežnou živote samozrejmosťou tak aj zdravé vlastenectvo by malo byť samozrejmé a nie len niečo výnimočné. Náš národ má byť na čo právom hrdý.
Tomáš Paprčka
člen Dozorného Výboru Mladej Matice a člen OMM Liptovský Mikuláš
Komentovať