Našli sa tajuplné oltáre pre staroslovenských pohanských bohov z Kollárovej Slávy dcéry?
Už 23. krát zorganizovali obyvatelia východného Slovenska, obec Petrovce, OV SZPB Vranov nad Topľou, ZO SZPB Petrovce a Matica slovenská akciu Výstup na tajuplný vrch Oblík.
Oblík má význam pre slovenské dejiny v dvoch rovinách. V prvej ide o tajuplný vrch, v ktorom hľadal národný buditeľ, kňaz a zberateľ ľudových piesní Adam Hlovík (* 6. marec 1793, Párnica – † 29. marec 1851, Giraltovce) dôkazy o existencii staroslovanských kultových miest z Kollárovej Slávy dcéry a v druhom rade ide o vrch spojený s odbojom proti pangermánskemu imperializmu (nachádzajú sa tu partizánske bunkre ako aj prvé partizánske letisko; pôsobil tu partizánsky štáb Čapajev s Ľudovítom Kukorelim).
Výlet započal ráno krátkym príhovorom Michala Petra (SZPB) pred pohostinstvom Kamienka (Petrovce) a pokračoval prehliadkou prvého partizánskeho letiska a partizánskeho bunkru za Harbom. Účastníkov sprevádzal starosta obec Ing. Ján Jenčo. Nasledoval samotný mimoriadne náročný výstup strminou na vrch Oblík.
Na samotnom vrchole, pri veľkých kamenných úkazoch, zazneli slová z textu Adama Hlovíka: „My, ale uvažujúc sami sebe, čo sme tu videli a rozpomínajúc sa na Rukopis královédvorský, na Výklad Slávy dcery (znelka 152) a na poviedky o Arkonskom oltári kamennom, spytovali sme sa medzi sebou: Kto z Vás videl dosiaľ dačo takého? Či sú tieto hromady skál nie ostatky oltára staroslovenského? Či dakedy nestal na tamtej veži ozornej dáky Perún, alebo Svatovít alebo Radhost a či sa mu na tej skale neobetúvalo?“ Účastníkom sa po návrate z vrchu opätovne prihovorili: Ing. Ján Jenčo, starosta Petroviec; Michal Peter, predseda oblastného výboru SZPB Vranov nad Topľou a predseda miestnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Petrovce a autor článku, PhDr. Lukáš Perný, PhD. s príspevkom k témam ako hľadanie staroslovanských starožitností generáciou Všeslávie, ROK ODKAZU ŠTÚROVCOV a národo-obrodenecké výlety štúrovcov po Slovensku a slovanských krajinách. Štúrovské výlety mali význam nielen národno-obrodenecký (štúrovci a spisovatelia národného obrodenia získavali kontakt s obyvateľstvom), ale vďaka ním existujú vôbec prvé slovenské cestopisy ako literárny žáner, postavili základ pre etnografiu, etnológiu či kultúrny turizmus.
V každom prípade, pobyt v Slánskych vrchoch má svoje čaro a či už v prípade Oblíka išlo alebo nešlo o rituálne miesto našich predkov, dozaista vieme, že tu prebiehali odvážne boje proti nacistom. V závere zazneli poďakovania pre sponzorov, ktorí zabezpečili aj mimoriadne chutný guláš. Akcie sa zúčastnili aj mladí matičiari, riaditeľ členského ústredia Matice slovenskej a podpredseda Mladej Matice Mgr. Martin Hajník a taktiež Mgr. Miroslav Gešper, vedúci oblastného pracoviska Matice slovenskej vo Vranove nad Topľou.
Autor: Lukáš Perný
Foto: OMM
Komentovať