Mladí matičiari si pripomenuli výlet štúrovcov na Devín.
Pred 186. rokmi, presne na deň sv. Juraja, vyšla si skupinka mladých študentov evanjelického lýcea v Bratislave na hrad Devín. Devín bol svedkom dávnej slávy starých Slovákov a preto bol cieľom, týchto pre národ zapálených mladých mužov. Viedol ich Ľudovít Štúr. Na Devíne sa recitovalo, spievalo a študenti prijali slovanské mená. Napríklad Jozef Hurban si k svojmu menu pripojil meno Miloslav a dnes ho všetci poznáme práve pod menom Jozef Miloslav Hurban. Matica slovenská a Mladá Matica usporiadali stretnutie na Devíne, aby si túto udalosť pripomenuli. Práve tu pod starobylými ruinami sa kreovala slávna Štúrova družina, ktorej členovia udávali tón národného života na nasledujúcich päťdesiat rokov.
V utorok, 26. apríla 2022 sa stretli na Devíne matičiari, školská mládež, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, predstavitelia evanjelickej a.v. cirkvi aby si túto významnú udalosť pripomenuli. Po zaznení hymny Slovenskej republiky privítal Ondrej Baranec, ktorý podujatie moderoval prítomných hostí. Pod hradby starobylého Devína zavítali: Marek Hanuska, I. podpredseda MS, Marek Nemec, II. podpredseda MS a predseda Mladej Matice, Maroš Smolec, správca MS Ivan Eľko, generálny biskup evanjelickej a.v. cirkvi, plk. Viktor Sabo, generálny duchovný Ústredia ekumenickej a pastoračnej služby Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky a Pavel Sečkár, predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. V úvode sa slova ujal generálny biskup ev. a.v. cirkvi na Slovensku brat Ivan Eľko. Obdobne ako mnohí štúrovci aj on vyrastal na evanjelickej fare, priblížil jej atmosféru , zaspomínal si na študentské roky a spomenul si na to, že už vtedy si vytýčili ako hlavný cieľ pracovať pre cirkev a pre národ. Po ňom sa k prítomným prihovoril Marek Nemec. Zdôraznil význam stretnutia štúrovcov, ich zástoj v národných dejinách a na záver prekvapil recitáciou úryvku z básne Sama Chalupku Mor ho! Matičný historik Lukáš Perný, v krátkosti opísal udalosti ktoré sa tu odohrali dňa 24. apríla 1836, práve odtiaľto sa rozleteli slovenskí sokoly po celom Slovensku, aby prebúdzali slovenský národ k životu. Posledným rečníkom bol Maroš Smolec, správca MS a zároveň šéfredaktor Slovenských národných novín. Pripomenul, že možno tu niekde sa zrodila myšlienka vydávania prvých slovenských novín, ktoré sa stali tribúnou názorov na národný život, na myšlienky slobody a národnej nezávislosti. Po vystúpeniach rečníkov sa v krátkom dramatickom výstupe pod názvom Svetlo národa predstavili členovia Divadelného odboru MS Jozef Sálus (Štúr), Peter Schvantner (Hurban) a Peter Vrlík (Hodža). Nakoniec dostali prítomní žiaci základných škôl pamätné listy kde pri svojich menách mali aj mená slovanské. Tak po 186 rokoch sa symbolicky zopakoval akt ktorý sa zapísal do sŕdc mladých členov Štúrovej družiny. Deti mali s týchto listov naozaj úprimnú radosť, bolo vidieť ich rozjarené tváre. Podujatie bolo zakončené hymnickou piesňou Kto za pravdu horí.
Pokračovalo sa historickou prednáškou v aule Bohosloveckej fakulty na UK v Bratislave. Tu sa študentom obšírnejšie prihovoril opäť Lukáš Perný. Študentov pozdravil aj predseda MS Marián Gešper. Ten zdôraznil význam štúrovcov pre dnešnú generáciu. Práve oni boli tí, ktorí začali proces, ktorý zavŕšil vznikom Slovenskej republiky. Práve štátnosť je pre národ najvyšším vývojovým stupňom a preto treba pracovať nielen na nej, ale hlavne treba pracovať na rozvoji národa ako takého. Prítomným sa prihovoril aj generálny biskup brat Ivan Eľko a prvý podpredseda Marek Nemec. Najaktívnejší študenti získali aj knižné ceny.
Matica slovenská si už pri svojom založení dala do vienka, že bude zachovávať národnú pamäť. Je to veľmi dôležité, Slováci by si mali pripomínať významné medzníky vo svojich dejinách a čo je dôležité, nemali by na ne zabúdať. Udalosť spred 186 rokov na Devíne sa môže v dnešnej dobe javiť ako bezvýznamná epizódka. Stará múdrosť však hovorí: „Aj z bezvýznamných vecí sa môže zrodiť veľká vec“. Tu niekde pod medzi hradbami Devína sa rodili myšlienky na oslobodenie národa, na jeho začlenenie sa do modernej Európy. Na to by sa nemalo zabúdať a je chvályhodné, že práve naša národná a kultúrna ustanovizeň si každoročne túto udalosť pripomína položením vencov a spomienke na všetkých tých, ktorí priniesli plameň do slovenských sŕdc a zapálili v nich túžbu po slobode, po národnej nezávislosti. V minulosti sa stavali základy pre budúcnosť a pár zanietených mladíkov si to možno v ten jarný deň roku 1836 ani neuvedomovalo. My však nezabúdame a v každej dobe na nich spomíname. Možno v kútiku duše ľutujeme, že takých buditeľov, ktorí by prebudili náš národ k životu je čoraz menej.
Text: Peter Vrlík , Peter Schvantner
Foto: Ján Seman
Komentovať