Major Jozef Serafin, rodák z Kamennej Poruby okres Vranov nad Topľou, sa narodil 3. februára 1922. Pochádzal zo zemplínskej roľníckej kresťansky založenej rodiny Michala a Márie rodenej Pačutovej a mal aj troch mladších súrodencov. Chcel síce študovať, no to nebolo možné nakoľko musel pomáhať rodičom pri zabezpečení početnej rodiny. Obľuboval pásť kravy, keďže pri tom mohol čítať knihy, ale aj modliť sa. V mladosti sa zaujímal aj o Maticu slovenskú a rozširoval matičné tlačoviny v dedine medzi mládežou. Už ako 20-ročný v roku 1942 narukoval do slovenskej armády v Prešove a po päťmesačnom výcviku bol odvelený na východný front do Bieloruska bojovať proti Sovietskemu zväzu. Osud však nechcel, aby mladý Porubčan bojoval so slovanskými bratmi. Hneď pri transporte starými vozňami vystlanými iba slamou sa ich vlak v Bielorusku vykoľajil vďaka nastraženej míne. Slovenskí vojaci prežili len vďaka tomu, že ich bieloruskí vojaci ušetrili a neodpálili bombu priamo pod ich vozňami. Pred nimi idúci vlak s nemeckými vojakmi mal však iný osud, keďže Bielorusi ich vystrieľali do posledného muža. Keďže slovenská divízia sympatizovala s bieloruským ľudom, boli odvelený do Talianska. Tam mladý Jozef takmer zahynul po americkom kobercovom bombardovaní, no našťastie, bomba ktorá dopadla len niekoľko krokov od neho, a ako zázrakom nevybuchla. Neskôr prebehol na druhú stranu frontu, kde so svojou skupinou narazili v talianskych horách na partizánov. Tí im pomohli nájsť organizované jednotky anglickej armády. Potom sa začal písať nový príbeh, avšak rodina mladého vojaka v tom čase dostáva kufor s osobnými vecami mladého Jozefa a všetci si mysleli, že je mŕtvy. Mladý Jozef sa však stal príslušníkom západnej spojeneckej armády spolu s kamarátmi Hurbanom, Radosom, Brezinom a Jánom Lazurom z Vranova nad Topľou. Do Veľkej Británie sa dostal cez Alžírsko, Gibraltár a kanál La Manchce. V Afrike sa dozvedel od juhoslovanských partizánov o Slovenskom národnom povstaní. To mu dodalo energiu a nadšenia k ďalším bojom. Vo Veľkej Británii sa stal príslušníkom anglickej armády a bol zaradený do 1. československej samostatnej obrnenej tankovej brigády. Zúčastnil sa bojov vo Veľkej Británii ale hlavne v Normandii, kde obliehal legendárne francúzske mesto Dunkerque. Keď sa vrátil domov jeho otec Michal už nežil. Zabil ho delostrelecký granát medzi Kamennou Porubou a Lomnicou (mestská časť Vranova nad Topľou). V jeho tele uviazlo 12 črepín.
Brat Jozefa Serafina Bartolomej, spomína na brata ako pobožného, sčítaného, čestného a národne orientovaného človeka. Mjr. Jozef Serafin často hovoril: „ Pán Boh a modlitby ma chránili“. Po vojne sa Jozef presťahoval do Česka, kde sa v roku 1946 oženil s Martou Márovou, ktorá mu bola celý život veľkou oporou. Spolu s manželkou pracoval v dopravnom podniku ČSAD Litvínov – Most, kde zo šoféra cez dispečera sa vypracoval na vedúceho osobnej dopravy. V päťdesiatych rokoch prežil obdobie prenasledovania príslušníkov západného odboja a kresťanov zo strany komunistov. Napriek tomu sa stretával a poskytoval pomoc osobnostiam gréckokatolíckej a rímskokatolíckej cirkvi. Za všetkých spomeniem blahoslaveného biskupa Jána Hopka, biskupa Štefana Trochtu a popa Juraja Bujňáka, ktorý pôsobil v davidovskej gréckokatolíckej farnosti, pod ktorú spadala aj Kamenná Poruba. Ako vojnový veterán aktívne pôsobil v Československej obci legionárskej v ktorej propagoval nábor nových perspektívnych mladých členov. Jozef Serafin vo veku 80 rokov dostal povýšenie za vojnové zásluhy na majora Českej armády. V roku 2004 dokonca dostal najvyššie francúzske štátne vyznamenanie, spojené s udelením titulu Rytier čestnej légie Francúzskej republiky z rúk vtedajšieho prezidenta Jacquesa Chiraca. Osobne sa zúčastnil odovzdávacieho aktu v Normandii, ktorého sa zúčastnilo 17 hláv štátov na čele s J. Chirac, G. Busch ml., Alžbeta II., T. Blairem a V, Klausem. Vo veku 84 rokov mu obec Kamenná Poruba udelila čestné občianstvo. Dodnes je jediným čestným občanom obce Kamenná Poruba. Získal aj ďalšie ocenenia z Belgicka, Ruska, Česka a Francúzska. Zomrel v Prahe 11. septembra 2006 a tu je aj pochovaný. V rodnej obci mu bola osadená pamätná tabuľa 9. augusta 2015. Odkaz Mjr. Jozefa Serafina ostáva v mnohých srdciach. Som hrdý, že sa v Kamennej Porube narodila osobnosť tak silne národne a kresťansky cítiaca. Mladí matičiari z Kamennej Poruby teda majú silný pozitívny vzor.
Text a foto: Mgr. Martin Hajník
Komentovať