Prvým a podstatným prvkom pre vymedzenie tejto témy vôbec, je postavenie viery a národného povedomia v našich životoch. Práve na tom záleží, čo je na vrchole našej hodnotovej pyramídy. Niekto by mohol tvrdiť, že Matica a cirkev vôbec nejdú dokopy. Aj v tomto prípade ide o uhol pohľadu, k čomu sa ako matičiari priznávame. Stanovy Matice slovenskej však jasne poukazujú na to, že Matica má byť kresťanská, či už sa jedná o priznanie k cyrilo-metodskej tradícii alebo len uvedomenie si, kto dal počiatok celému národnému a matičnému hnutiu.
Azda najlepší príklad našej nevedomosti možno pozorovať na živote Jozefa Miloslava Hurbana, ktorého často vidíme len vo svetle prozaika, predsedu Slovenskej národnej rady alebo vedúcu osobnosť slovenského povstania. Málokto však vie, že Hurban zohral oveľa väčšiu úlohu na poli cirkevnom. On nebol až tak štátnikom, ako bol teológom. Hurban bol zakladateľom evanjelickej neoortodoxie, čiže sa snažil nadviazať na obsah Lutherovho reformačného diela. Politické tendencie najmä z maďarskej vierovyznaním kalvínskej strany vyznávali nielen jeden národ maďarský, ale zároveň aj jednu cirkev. Podobne ako vo veciach národných, ani v otázkach vieroučných maďarská strana nemala zámer ustúpiť. Treba si však uvedomiť, že Hurban by možno na Úniu, čiže spojenie dvoch cirkví aj pristál, keby zostal v ovplyvnení racionalizmom a náboženským liberalizmom. Hlbším spoznaním Lutherovej teológie pochopil, že tieto politické snahy by s najväčšou pravdepodobnosťou úplne obrátili pochopenie mnohých závažných otázok týkajúcich sa obsahu našej viery.
Mnoho z našich osobností je úzko spätých s cirkevným dianím. V tomto prípade sa Hurban usiloval o oddelenie náboženského obsahu od politického. Nás však dnes volá spoločnosť oddeliť to politické od národného. V dnešných časoch je prepojenie kresťanských cieľov a podobne aj apolitickosť naplnená v Stanovách MS. Darí sa nám ich aj skutočne napĺňať? Poznáme vôbec to kresťanské? Spĺňa Matica tento bod svojich stanov a napĺňa ho dostatočným obsahom?
Znova sú nám najlepším príkladom dejiny, pretože minimálne raz sa to už niekomu podarilo. Jur Janoška odrážal vplyv maďarizácie, proti ktorej bojoval na viacerých konventoch a národné obhajoval na zastupiteľstvách. Dokázal byť biskupom evanjelickej a. v. cirkvi a predsedom MS zároveň.
Presne kvôli takýmto ľudom sa môžeme cítiť hrdými matičiarmi aj my dnes. Spoznávajme osobnosti našich dejín, ktoré dokázali vytvoriť správnu syntézu medzi politickým, národným a cirkevným. Otázka na nás znie: „Dokážeme to aj my? Dnes?“
Ondrej Baranec
člen Výboru MM a predseda OMM Zvolen Jozefa Kozáčka
Komentovať