Andrej Lukáč, mladý remeselník a matičiar z Liptovského Mikuláša, dýcha pre tradície a históriu. S vášňou sa venuje spracovaniu kože, čomu predchádzali roky rodinnej remeselnej tradície. Jeho výrobky nesú pečať originality a poctivej ručnej práce. V rozhovore nám priblížil svoju cestu k remeslu, sny, úspechy a aj to, prečo je dôležité pamätať si, odkiaľ pochádzame.
Predstavte sa a povedzte, ako dlho sa venujete svojmu remeslu. Napĺňa vás vaša práca?
Volám sa Andrej Lukáč, mám 33 rokov a pochádzam z Liptovského Mikuláša. Remeslu spracovania kože sa venujem približne sedem rokov, no kontakt s ním som mal už od detstva, keďže moji starí rodičia boli kožušníci a remeselníci. Táto zručnosť sa tak prirodzene preniesla aj na mňa.
Moje remeslo pre mňa nepredstavuje len koníček, ale aj životný štýl či filozofiu. Remeslo tu vždy bolo, je a dúfam, že aj bude, pretože – ako sa hovorí – má zlaté dno. Pri tvorbe výrobkov si dokážem oddýchnuť, načerpať novú silu a aspoň na chvíľu uniknúť z uponáhľaného moderného života.
Kde sa môžeme stretnúť s vašimi výrobkami (trhy, jarmoky, výstavy, expozície…)?
Najčastejšie ma môžete stretnúť spolu s mojimi výrobkami v okolí Liptovského Mikuláša, odkiaľ pochádzam. Zúčastňujem sa s historicko-scénickou skupinou rôznych podujatí, ktoré organizuje mesto či Mladá Matica. Okrem Liptova vystupujeme aj v iných mestách Slovenska.
Časť mojich výrobkov je vystavená v Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, kde si ich návštevníci môžu prezrieť. Rád záujemcom priblížim proces ich výroby a spracovania. Zúčastňujem sa aj rôznych historických a kultúrnych podujatí, kde je možné výrobky vidieť alebo si ich rovno zakúpiť.
Čo vás na remesle najviac baví? Prečo sa mu venujete a aký je váš remeselný alebo umelecký sen?
Na remesle ma najviac baví jeho jedinečnosť. Fascinuje ma, že pod mojimi rukami vzniká niečo, čo je dnes už skôr spomienkou. Môžem tak mladším generáciám ukázať, že existuje aj iná cesta než len tá digitálna – že rukami dokážeme vytvoriť viac, než si často myslíme.
Mojím pôvodným snom bolo vôbec začať. Dnes, po siedmich rokoch, sa moje ciele posunuli. Mojím snom je remeslo šíriť medzi ľudí, uchovať ho a ukázať jeho krásu a rozmanitosť. Vždy je kam sa zlepšovať, a preto je aj mojím osobným cieľom neustále napredovať a zdokonaľovať sa.
Na čom aktuálne pracujete?
Mojím posledným väčším projektom bolo kožené brnenie pre scénickú šermiarsku skupinu, čo bola pre mňa veľká výzva.
Zároveň sa mi podarilo potešiť aj nežné pohlavie originálnymi koženými kabelkami – každá je jedinečná, takže sa nestane, že by si ich dámy závideli.
Novinkami v mojej tvorbe sú napríklad kožené náušnice, náramky, púzdra na nože a meče, ako aj opasky.
Aký je váš najväčší úspech v remesle?
Za úspech považujem predovšetkým to, že mi remeslo „nestúplo do hlavy“, ale zostalo v rukách. Myslím si, že som si dokázal zachovať pokoru a úctu k tejto práci. Najväčšou odmenou je pre mňa spokojnosť zákazníkov a ich uznanie mojej práce.
Za dôležitý míľnik považujem aj pozvanie na festival EĽRO v Kežmarku (Európske ľudové remeslo), ktorý pre mňa predstavoval veľkú poctu a zároveň výzvu prezentovať svoju tvorbu verejnosti.
Aký odkaz by ste odovzdali mladým ľuďom – prečo by sa podľa vás mali zaujímať o remeslá?
Mladým ľuďom by som odkázal, aby zostali sami sebou, nezabúdali na svoje korene a nenechali sa ovplyvniť tlakom modernej doby či názormi iných. Nech si zachovajú hravosť a tvorivosť, pretože práve to je v nás všetkých hlboko zakorenené a jedinečné.
Nech sa neboja realizovať svoje nápady a sny – nech ich premieňajú na niečo skutočné, hodnotné a zmysluplné.
Spolupráca s Maticou slovenskou
Spolupráca s Maticou mi otvorila nové možnosti realizácie. V rámci šermiarskej skupiny Mojmírova družina sme sa zúčastnili množstva vystúpení. S Maticou veľmi rád spolupracujem pre spoločné národné cítenie, lásku k vlasti, no predovšetkým pre úctu k našej histórii. Slovensko je krásna krajina s bohatou históriou.
Moje pôsobenie v Mladej Matici mi umožnilo stať sa členom výboru. V rámci matičných akcií som sa zúčastnil rekonštrukcií bojov ako boli Štúrovské povstania, roky meruôsme či SNP. Okrem toho som účinkoval v divadelných predstaveniach: Ako župana na Lúčkach vítali, Život Janka Kráľa a Poprava zbojníka Tatarku.
Prečo je dôležité pripomínať si našu históriu a kultúru?
To, kým sme a čím sme, určuje naša história a kultúra. Pokiaľ si nebudeme vážiť svoje korene a to, čo sme ako národ dosiahli, stratíme sami seba. Podľa mojich skúseností Matica slovenská túto úlohu napĺňa do bodky.
Komentovať