Jednou z najdôležitejších a najťažších úloh pre učiteľa spoločenskovedného predmetu na základnej škole je jednoznačne budovanie národného povedomia a lásky k vlasti. Ale čo to v praxi znamená vo svete, v ktorom sú slová ako nacionalizmus a národovectvo pomaly považované za protizákonné? Vezmime si len pár príkladov, ako táto spoločnosť degradovala zmysel vlastenectva a jeho podstatu oklieštila na krátke historické obdobia s minimom udalostí so zanedbateľným významom pre moderného mladého človeka.
Všeobecnou predstavou Slovanstva sa dnes nezaoberajú ani autori učebníc, veď naša mládež pozná dejiny Francúzska lepšie ako vlasti. Žiaci a žiačky majú jasnú predstavu o vlastnostiach slávnych etník starších čias. Kelti sú divokí a nebezpeční, Vikingovia zasa mohutní a chladnokrvní zabijaci, ale čo Slovania? Na túto otázku sa odpovede nedočkáte. Učíme ich od malička, že sú hrdými Slovákmi, ale čo to znamená? Kto je ten Slovák? Moderná doba stratila zmysel pre zachovanie úcty k dejinám a minulosti. Kyjevská Rus je už len pamäťou našich dedov, strach veľkých ríš stredoveku zo sily a schopností Slovanov nenašiel nikde svoje uplatnenie. Namiesto obdivovania zdatnosti a kultúry, ktorá presahovala západné štandardy, vytvárame dojem, že keby neprišiel Konštantín s Metodom, tak by sa Slovania stále búchali kyjakmi po hlavách a bývali v jaskyni, lebo nemali ani vlastný jazyk. Takéto prezentovanie minulosti však nezodpovedá historickej realite. Východní Slovania používali písmo už v 6. storočí a majstrovstvo západných Slovanov v práci s kovmi využívali nielen v západnej, ale aj v juhovýchodnej Európe. Najnovšie výskumy na severe Európy dokonca poukazujú na to, že sa pred Slovanmi triasli aj mocní Vikingovia, pretože sme ich chytali a predávali do otroctva.
Možno je konečne načase, aby sme učili žiakov a žiačky také dejiny, na ktoré budú právom hrdí. Keď totiž dnes pri prezentovaní nacionalizmu počas Veľkej francúzskej revolúcie hľadáte odpoveď na otázku, čo znamená tento termín, tak vás odpovede zlomia. Na základe správ v médiách si totiž mladí ľudia zamieňajú pojem nacionalizmus a extrémizmus. Môžeme tieto negatívne javy spoločnosti nejako zvrátiť? Národná hrdosť bola kedysi životným štýlom a dnes sa už človek pomaly bojí povedať, že je národovec. Keď si predstavíme vyučovanie dejepisu ako veľký hotel so stopäťdesiatymi izbami, tak na prvom poschodí by sme našli franského kupca Sama, na druhom Svätopluka, vyššie sem tam nejaký šatník so slovenským odkazom, na trinástom poschodí Bernoláka so Štúrom, na štrnástom Hlinku so Štefánikom a na pätnástom Dubčeka s Husákom. Ostatné izby na všetkých poschodia zaplnili zahraniční hostia. Takéto obsadenie hotela nám nedáva príliš veľa nádejí, že zachováme odkaz našich predkov pre budúce generácie.
Všetko je o prístupe a zásadách každého pedagóga. Najjednoduchšie je zachovať tento systém a sťažovať sa na podmienky, s ktorými nemôžeme nič urobiť. Náš odbor to však zobral z druhej strany. Našli sme niekoľko mladých ľudí so záujmom nielen o históriu, ale aj všetko slovenské a ponúkame žiakom a žiačkam možnosť spoznať našu vlasť a svoje korene. Dnešná doba ponúka neskutočne veľké množstvo aktivít, ktoré sú moderné a prinášajú výsledky aj v oblasti sebapoznania a rozvoja vlastnej kultúrnej identity. Nástenky s odkazmi na najvýznamnejšie počiny Slovákov v historickom priestore, kvízy o pamiatkach a krásach našej vlasti, prezentácia neznámych osobností a zapĺňanie prázdnych miest v národných dejinách kultúrnymi tradíciami pretrvávajúcimi dodnes alebo oprášenie starých rozprávok a bytostí slovanského sveta môžu prinavrátiť Slovanstvu stratené miesto v srdciach a životoch mládeže 21. storočia. Veď o čo je Shrek zaujímavejší od našej Kikimory? Alebo snáď depresívny Andersen prevyšuje krvilačného Dobšinského? Či Majster Donč nie je hoden pôct najvýznamnejších rytierov?
Slováci majú skutočne veľké množstvo historických a kultúrnych reálií, ktoré môžu vytvoriť obraz hrdej a slávnej minulosti. Preto musíme v tejto úlohe zotrvať a pokračovať v odkaze našich predkov. Kým oni častokrát bojovali v rôznych historických obdobiach za sebaurčenie, my dnes čelíme boju za sebapoznanie. Nie je hanbou byť hrdým Slovákom a nacionalistom, pretože máme byť na čo právom pyšní!
Martin Vaszarab
člen Výboru MM a predseda OMM Častkovce
Komentovať