Tohto roku si pripomíname 200. výročie narodenia významných osobnosti štúrovskej generácie, ktoré sa natrvalo zapísali do pamäte slovenského národa. Za všetkých spomeňme Janka Francisciho, Štefana Marka Daxnera, Janka Kráľa, výročia majú aj Andrej Sládkovič, Jozef Miloslav Hurban, alebo Peter Michal Bohúň. Dejiny však netvoria len ľudia zvučných mien, ale aj ľudia menej známi, o ktorých sa dejiny ako sa hovorí len „obtrú“.
Pravdupovediac, keď som bol oslovený, aby som sa zúčastnil spomienkových osláv na osobnosti kopaničiarskeho kraja okolo Myjavy, niektoré mená mi boli neznáme. V tom kopaničiarskom kraji som bol len sporadicky, nestrávil som tu veľa času, preto zostával pre mňa krajom neznámym, ako ostatne pre každého, kto väčšinu života strávil v podtatranskom kraji, pod horami. Preto keď som zavčasu rána sadal do rýchlika ktorý ma viezol do Nového Mesta nad Váhom som veru ani netušil čo ma v ten deň čaká. Bol krásny slnečný deň 3. júla 2022. Čo je nezvyk, prišiel som do Nového Mesta nad Váhom na minútu presne. Potom som nasadol som do autobusu smer – Sobotište. Potom som už s pôžitkom pozoroval krásy kopaničiarskeho kraja. Malé kopčeky zarastené listnatými, ale aj ihličnatými stromami. V záhradkách bolo vidieť prvú úrodu čerešní, višní, objavili sa už aj prvé marhule. Pomyslel som si, prekrásny kraj. V Sobotišti som si počkal na tajomníka MS Petra Schvantnera a pracovníka Slovenského národného literárneho ústavu Lukáša Perného.
Spoločne sme sa odobrali do evanjelického kostola, aby sme si vypočuli Slovo Božie. Zastupujúca farárka Lenka Sedláčková si vo svojej kázni položila zaujímavú otázku: Môže zblúdiť národ? Túto otázku rozvinula a snažila sa dať na ňu uspokojivú odpoveď. Vyzdvihla zástoj ľudí, ktorí sa obetovali za náš národ, a ktorých v ich zápase povzbudzovala viera v nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Po Službách Božích sa prítomní veriaci odobrali na miesto kde bola odhalená pamätná tabuľa Danielovi Jaroslavovi Bórikovi. Osadenie tabule iniciovalo občianske združenie Johanky Hrebendovej Bórikovej, obecný úrad v Sobotišti a miestny evanjelický cirkevný a. v. zbor. Program uvádzala pani farárka Sedláčková, ktorá privítala zástupcov Matice slovenskej, starostu obce Dušana Horňáka a dôstojného pána farára z Myjavy Ľubomíra Batku, ako aj predstaviteľov o.z. Johanky Hrebendovej Bórikovej. Na úvod prečítala členka o.z. Bronislava Šimková báseň od štúrovca Mikuláša Dohnányho. Spolu s predsedom o.z. Johanky Hrebendovej Bórikovej Pavlom Vandeliom priblížili životopis Daniela Jaroslava Bórika. Tento súčasník štúrovcov, tajomník SNR v rokoch meruôsmych, aktívny účastník bojov slovenského dobrovoľníckeho zboru (hurbanisti), zostáva obdobne ako Janko Kráľ pre našu históriu osobou tajomnou a málo známou. Po roku 1863 sú o ňom len chabé informácie, nevie sa ani meno jeho manželky, dožil pri svojom bratovi, kapitánovi slovenských dobrovoľníkov Karolovi Bórikovi v Beckove. Sobotištania majú mnoho významných rodákov, okrem bratov Bórikovcov a ich sestry Johanky, sú to martýri povstania z rokov meruôsmych bratia Šulekovci, zakladateľa európskeho družstevníctva Samuela Jurkoviča, ako aj jeho dcéra Anička, verná to manželka Jozefa Miloslava Hurbana. To všetko vo svojom príhovore povedal dôstojný pán farár Ľubomír Batka, ktorí sa osobnosti Daniela Jaroslava Bórika už dlhšie venuje a napísal o ňom viac článkov do tlače. Zdôraznil, že si cení aktivity Sobotišťanov, ktorí si vedia dôstojným spôsobom uctiť svojich rodákov. Nakoniec sa k prítomným prihovoril historik Pavel Pánik. Po odhalení tabule položila veniec aj delegácia Matice slovenskej v zložení Peter Schvantner, tajomník MS, Lukáš Perný, pracovník Slovenského národného literárneho ústavu MS a Peter Vrlík, tajomník Divadelného odboru MS.
Potom sme sa premiestnili do desať kilometrov vzdialenej obce Vrbovce. Musím povedať, že vzhľad kopaničiarskych obcí či to bolo Sobotište, alebo aj Vrbovce má milo prekvapil – úhľadné domčeky, starobylá architektúra kopaničiarskych usadlostí – to vo mne zanechalo hlboký dojem. Vo Vrbovciach sme prijali pozvanie do Vrbovčianskej izby. Zrenovovaný starobylý dom, je prebudovaný na obecné múzeum. Vidno tu, ako žili predkovia pred viac ako sto rokmi. Privítal nás starosta obce Vrbovce Dušan Eliáš. Vo Vrbovčianskej izbe na nás čakalo pohostenie, ktoré sa nezaobišlo bez tradičného prípitku pravej kopaničiarskej slivovice, a aj tá preslávila tento malebný kraj pod Bielymi Karpatmi. Potom sa prítomní odobrali do miestneho evanjelického chrámu Božieho, kde si historik Pavol Pánik pre nich pripravil obsiahlu prednášku o slovenskej vlastenke Johanke Hrebendovej Bórikovej. Po skončení prednášky, parčík pred kostolom patril matičným divadelníkom, ktorí zahrali dramatické výstupy zo života bratov Bórikovcov pod názvom „Dvaja bratia – bojovníci za slovenskú slobodu.“ V úlohe Daniela Bórika sa predstavil Peter Vrlík a jeho brata Karola stvárnil Peter Schvantner. Program spomienok na osobnosti kopaničiarskeho kraja sa tým ani z ďaleka neskončil a pokračoval vo Vrbovčianskej izbe. Pred sedliackou usadlosťou bola slávnostne odhalená drevená socha Samuela Jurkoviča. Sochu zhotovil ľudový rezbár Vincent Forgáč zo Spišských Vlachov. Pri soche prehovoril pracovník Slovenského národného literárneho ústavu MS Lukáš Perný. Vyzdvihol osobnosť Samuela Jurkoviča, jeho zástoj ako národného buditeľa, organizátora družstevníctva, divadelníctva, bojovníka za národnú slobodu. Po ňom sa k prítomným prihovorili Pavol Vandelia, predseda o.z. Johanky Hrebendovej Bórikovej a Juraj Kabát, predseda Klubu ochrancov zelene (KOZEL). Priblížili aktivity ktoré obe združenia robia. Je to predovšetkým duchovné pozdvihnutie regiónu uchovávanie pamäte na významné osobnosti, ktoré sa v tomto Štefánikovom kraji narodili alebo pôsobili. Spomienkové oslavy vyvrcholili stretnutím pri hrobe Johanky Hrebendovej Bórikovej. Osobnosť tejto výnimočnej ženy priblížili Pavol Vandelia a miestny evanjelický farár, dôstojný pán Miroslav Hvožďara.
V tento krásne slnečný nedeľný deň som z tohto Bohom požehnaného kopaničiarskeho kraja odchádzal naplnený spokojnosťou. Uvedomil som si, že na našom Slovensku existujú ľudia, ktorým záleží na propagácii svojho regiónu, ktorí neváhajú obetovať svoj voľný čas na zmysluplné aktivity. Potešilo ma aj to, ako je naša najstaršia národná a kultúrna ustanovizeň Matica slovenská vnímaná v širokej verejnosti. Ľudia v nej nevidia, starú, zatuchnutú organizáciu, ktorá v 21. storočí už nemá svoje opodstatnenie. Vnímajú ju ako organizáciu ktorá sa stará o duchovné povznesenie nášho národa. Možno to pre niekoho znie nadnesene, ale členovia Matice slovenskej svojou účasťou a mnoho razy aj aktívnou spoluprácou dokazujú, že Matica je v mysliach, ale hlavne v srdciach Slovákov hlboko zakorenená. A tento pocit sa nedá ničím vyvážiť.
Text: Peter VRLÍK
Ďalšie videá a foto nádejete na tomto odkaze
Komentovať