Tajomný hrad v Karpatoch, sídlo krvavej grófky, Čachtický hrad. Pre toto magické miesto existuje množstvo názvov a je úzko prepojené s viacerými historickými udalosťami a osobnosťami. Hrad bol vybudovaný v druhej polovici 13. storočia na jednom z výbežkov Malých Karpát a jeho hlavnou úlohou bolo zabezpečovanie severnej hranice Uhorska. Vystriedal viacero významných majiteľov, medzi ktorých patril napríklad Matúš Čák Trenčiansky, kráľ Žigmund Luxemburský, Stibor zo Stiboríc, rodina Orságovcov, Nadášdyovcov alebo aj legendárna grófka Alžbeta Báthory, ktorej hrad vďačí za celosvetovú popularitu. Hrad bol naprieč dejinami viackrát okupovaný a dobyť sa ho pokúšali napríklad Tatári, český kráľ Přemysl Otakar II. alebo aj Turci, avšak nikomu z nich sa to úplne nepodarilo. Zlom nastal až na začiatku 18. storočia, po vypuknutí povstania Františka II. Rákociho, ktorého vojsku sa podarilo pevnosť dobyť. Postupom času začal hrad chátrať, bol využívaný ako väznica, neskôr ako sklad, až nakoniec úplne spustol. Po úspešnej čiastočnej rekonštrukcii boli v roku 2013 znovuotvorené jeho brány a zahájená prvá turistická sezóna.
Som rodáčka z Čachtíc, z obce, ktorej názov v sebe nesie už vyššie spomínaný hrad. Povesti, ktoré sú s týmto miestom spájané, som počúvala už od útleho detstva. Pamätám si, ako mi stará mama rozprávala príbehy o tajuplnom hrade, na ktorom kedysi dávno žila krutá grófka, ktorá si do služby najímala mladé dievčatá, tie po určitej dobe ohavným spôsobom zavraždila a následne sa vykúpala v ich panenskej krvi, aby bola naveky krásna a mladá. Vždy som bola veľmi zvedavá a mala množstvo otázok. Zaujímalo ma prečo bola grófka taká zlá a či sú tie príbehy, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu skutočne pravdivé. Myslím si, že aj to je jeden z dôvodov, prečo som sa potom neskôr rozhodla študovať históriu a nájsť na tieto otázky relevantné odpovede.
Okrem štúdia dejín, som už od detstva túžila pracovať na historickej pamiatke a akonáhle sa naskytla príležitosť brigádovať priamo na hrade, neváhala som ani minútu. Práve takto pred štyrmi rokmi som začala pracovať ako turistický sprievodca a stala sa tak súčasťou hradného tímu. Samozrejme, začiatky neboli jednoduché, bolo potrebné naučiť sa veľké množstvo informácii, naštudovať si materiály a zabehnúť sa do „ pracovného kolotoču“. Každá sezóna ma posunula ďalej, snažila som sa zlepšovať a zdokonaľovať. Spomínam si na svoj prvý sprievod, ktorý som robila pre malú skupinku, asi piatich návštevníkov a na ten stres, paniku a podlamujúce sa kolená asi nikdy nezabudnem. No ten pocit radosti, keď som dokončila svoj skoro hodinový výklad a skupinka mi s vďakou zatlieskala, bol neopísateľný. Musím priznať, že za tie roky som mala možnosť stretnúť sa s tisíckami rôznych ľudí a s kolegami sme zažili veľmi veľa situácii, ktoré boli v skutku zaujímavé. Avšak z každej negatívnej skúsenosti či zážitku sme sa snažili poučiť a do dnes na niektoré s úsmevom spomíname. Najviac sme si však užívali nočné prehliadky a divadelné predstavenia, ktoré sme počas sezóny pripravovali a vďaka ktorým, sme sa aj my mohli na okamih stať historickými postavami. Najväčší úspech zožalo predstavenie Vinná či nevinná, ktoré sme odohrali počas letnej sezóny v roku 2021, kde sme divákom predstavili život Alžbety Báthory, v rámci ktorého mohli návštevníci vidieť aj ukážku dobového tanca, súboj s ohnivými zbraňami, ale aj legendárny krvavý kúpeľ. Okrem nočných prehliadok a predstavení prebiehali každý víkend rôzne podujatia, medzi ktoré patrili napríklad koncerty, hradné slávnosti, ukážky historického šermu v podarí historických a šermiarskych skupín, rytierske a lukostrelecké turnaje, prednášky a workshopy.
Každá práca má samozrejme svoje plusy a mínusy, no koniec koncov brigáda na Čachtickom hrade bola pre mňa veľmi obohacujúca. V prvom rade som mala možnosť zlepšiť svoje jazykové schopnosti, na koľko som sa dennodenne stretávala so stovkami návštevníkov z rozličných kútov sveta a ovládanie minimálne jedného cudzieho jazyka bolo nevyhnutnosťou. Zavítali k nám turisti z Nemecka, Maďarska, Rumunska, Anglicka, Francúzska, Talianska, Švédska, Nórska, Ruska, Číny, Japonska, Austrálie alebo aj z USA. Výrazný pokrok som cítila aj v rečníckych schopnostiach, ktoré som si cibrila každý deň na sprievodoch, ktoré častokrát bývali aj šesťkrát denne. No v neposlednom rade, som na tomto mieste spoznala skvelých a šikovných ľudí, s ktorými som do dnešných dní v kontakte a vždy sa teším, keď sa stretneme a zaspomíname na staré dobré časy na hrade.
Text: Sára Madrová, členka Výboru MM, predsedníčka OMM Častkovce
Foto: archív autora
Komentovať