V roku 2024 uplynulo už 85 rokov od vyvrcholenia konfliktu, ktorý vstúpil do dejín pod názvom Malá vojna. Táto vojna bola malá len názvom, v skutočnosti išlo o konflikt, ktorý mohol zmeniť mapu strednej Európy. Vďaka slovenským hrdinom sa tak koncom marca 1939 nestalo.
Aj keď si verejnosť spája Malú vojnu s marcom a aprílom 1939, v skutočnosti sa začala už v októbri 1938. Od októbra 1938 skupiny ozbrojencov pod názvom Szabadcsapatok a Rongyos gárda napadali slovenské pohraničie a prenasledovali národne orientovaných slovenských učiteľov, kňazov a úradníkov. Maďarsko bez vyhlásenia vojny zaútočilo 15. marca 1939 na Podkarpatskú Rus, ktorá v ten istý deň v meste Chust vyhlásila pod názvom Karpatská Ukrajina nezávislosť. Napriek odporu česko-slovenskej divízie generála Leva Prchalu, odrezanej od zvyšku republiky, ktorá vlastne už neexistovala, do troch dní Podkarpatská Rus padla. Vzápätí po preskupení síl maďarský VIII. armádny zbor strategicky obišiel obranu južných hraníc Slovenska a po koordinácii s poľskou vládou 23. marca 1939 prekvapujúco zaútočil na mladý štát cez nové východné hranice.
Matica slovenská si mnohými kultúrnymi podujatiami dlhodobo pripomína mnoho udalostí a osobnosti na ktoré by sa inak zabudlo. Takou udalosťou je aj Malá vojna v ktorej bojovalo a padlo mnoho mladých slovenských vojakov. Miestom tohtoročnej spomienky bola obec Pavlovce nad Uhom, kde sa nachádza pamätník Štefana Butku, rodáka z obce a hrdinu Malej vojny. Podujatie sa konalo 11. apríla v Komunitnom centre v Pavlovciach nad Uhom.
Podujatie otvorila predsedníčka MO MS v Pavlovciach nad Uhom Mária Pinkovská. Na podujatí boli prítomní predseda MS Marián Gešper, zástupca starostu obce Anton Kocela a ďalší zástupcovia MS a MO MS. Vo svojom prejave predseda MS Marián Gešper zdôraznil, že v Malej vojne bojovali bok po boku slovenskí vojaci a dobrovoľníci rôznych, aj protichodných politických presvedčení, no spájalo ich odhodlanie zastaviť horthyovského maďarského agresora. Rovnako povedal, že Slovensko sa v sťažených podmienkach formovania svojej armády s odvahou postavilo na rozhodný odpor, a to na rozdiel od česko-slovenskej politickej reprezentácie v Prahe, ktorá v roku 1938 podľahla nátlaku Mníchovskej konferencie a vydala vlastné pohraničie bez boja nepriateľovi. Smutnou skutočnosťou je, že niektorí slovenskí hrdinovia Malej vojny sú neznámi a prvé pamätníky a tabule im boli odhalené až takmer 80 rokov od skončenia tohto ozbrojeného konfliktu. Pred našou generáciou stojí veľká výzva uchovať odkaz na slovenských obrancov, ktorí neváhali obetovať svoje mladé životy za Slovensko, a dať ich ako príklad mládeži i celej verejnosti.
Po prejave predsedu MS bol premietnutý jedinečný dokument z dielne Matice slovenskej o Viedenskej arbitráži a Malej vojne. Podujatie pokračovalo divadelnou dramatizáciou s názvom „Bojovali za vlasť“ kde boli predstavené osudy hrdinu Štefana Butku (Peter Schvantner) a Pála Prónaya (Peter Čeladinský), zakladateľa Rongyos gardy, ktorá v roku 1938 až 1939 terorizovala slovenské pohraničie. Autorom dramatizácie je predseda MS Marián Gešper.
Spomienku na hrdinov Malej vojny ukončil pietny akt pri pamätnej tabuli Štefana Butku, kde sa prítomným prihovoril zástupca starostu obce Anton Kocela. Čestnú stráž pri pamätníku Štefna Butku zabezpečil riaditeľ ČÚ MS Martin Hajník spolu s partizánskou skupinou Čapajev, členmi MO MS Ruská Poruba.
Okrem Štefana Butku sú v Pavlovciach nad Uhom pochovaní Ján Matta a Gustáv Pažický. V Malej vojne bolo mnoho mladých slovenských vojakov, ktorý v tom čase nemali ani 25 rokov. Úlohou našej generácie je vytvárať trvalú spomienku na ich hrdinské činy, keďže išlo o dôležité hodiny a dni v dejinách nášho národa v 20. storočí. Česť ich pamiatke.
Slovenskí vojaci, ktorí bránili vlasť na východnom Slovensku v Malej vojny 1938/39 a padli počas bojov, alebo zomreli v 2. svetovej vojne: desiatnik (in memoriam rotný) Štefan Butka (1914 – 1939); slobodník letectva Gustav Pažický (1917 – 1939); dobrovoľník vojak Mikuláš Klanica (1913 – 1939); nadporučík delostrelectva JUDr. Cyril Daxner (1904 – 1945); kapitán (in memoriam generál) Ján Nálepka (1912 – 1943); poručík letectva Ján Svetlík (1913 – 1939); desiatnik letectva Štefan Devan (1914 – 1939); poručík letectva Ján Prháček (1915 – 1939); poručík letectva Anton Slodička (1915 – 1939); poručík delostrelectva Mikuláš Udut (1911 – 1939); poručík letectva Ferdinand Švento (1913 – 1939); podplukovník, neskorší generál Augustín Malár (1894 – 1945); národovec a starosta, umučený Ján Matta (1883 – 1941); rešpicient finančnej stráže Jozef Hrdina (padol 1938) a mnohí ďalší dnes už aj nezmámi slovenskí vojaci.
Osobnosti spojená s Malou vojnu pochované v Pavlovciach nad Uhom:
Štefan Butka
Štefan Butka sa narodil 20. apríla 1914. Bol skromný mládenec, citlivý, ale aj veľmi pracovitý. Bol aj súčasne veľmi obľúbený v okolí a spoločensky aktívny, dokonca sa zapájal aj do kultúrneho života a bol činný aj ako ochotník v divadelných scénkach. V marci 1939, keď Slovensko bolo napadnuté maďarským kráľovstvom sa desiatnik Štefan Butka hlási medzi prvými v michalovských kasárňach, kde panoval chaos o podchode dôstojníkov českej národnosti. Tých niekoľko zostávajúcich slovenských dôstojníkov a poddôstojníkov v chvate naskakujú na korby aut a vyrážajú brániť východné Slovensko. Počas bojov o most cez Pavlovce nad Uhom michalovský ženisti vyhodia most do povetria, stavajú poľné opevnenia na svojej strane rieky. Samotné Pavlovce nad Uhom boli obsadené už horthyovcami. Desiatnik Štefan Butka velí družstvu a zúčastňuje sa protiútoku 24. marca 1939 v bojoch o predmostie na rieke Uh. Pri spätnom protiútoku presily maďarských jednotiek kryje so svojou skupinou ústup našich jednotiek. V prudkých bojoch je ranený do nohy a pravej strane hrude. Osamotený obranca zadržiava postupujúcich nepriateľov. Dochádza mu munícia v poľnom okope, príslušníci maďarských jednotiek ho napokon zastrelia so slovami „tam je tá slovenská sviňa.“ Až neskôr dovolia horthyovci miestnym obyvateľom, aby odviezli mŕtvych do dediny. Nespozná ho ani vlastný brat, až neskôr podľa snubného prsteňa ho napokon identifikujú. Miestny učiteľ s deťmi zaspievajú pri jeho hrobe slovenskú pieseň „Zahučali hory, zahučali lesy.“ Maďarská jednotka si počas pohrebu uctila Štefana Butku, ako aj padlému Gustava Pažického, za ich statočnosť vypálením čestnej salvy. Štefan Butka nemal ani 25 rokov.
Ján Matta
Slovenský národovec, dvakrát mučení horthyovskými bezpečnostnými orgánmi a starosta obce – Ján Matta sa narodil 1883. Bol starostom obce Bajany, kde podporoval slovenské aktivity na poly kultúry, dal postaviť slovenskú školu, ako aj orgonoval v kostole po slovensky. To všetko spôsobilo veľkú nenávisť zo strany horthyovských fašistov. Po obsadení južného Slovenska bol Jána Matta 19. novembra 1938 zadržaný pri prechode novej hranice maďarskými pohraničiarmi a tí ho odviezli do vezenia, kde bol bitý a mučený celé hodiny. Až na intervenciu bol vymenený na hraniciach. Druhý krát bol uväznený počas Malej vojny, keď boli obsadené náhle Pavlovce nad Uhom 23. marca 1939. Udaný a odvezený do vojenského vezenia v Užhorode, kde bol znovu neľudsky mučený. Vypočúvaný v Budapešti až neskôr po mnohých peripetiách prepustený. S podlomeným zdravím sa istý čas liečil v Tatrách. Bohužiaľ už to nepomohlo mučením zvrátiť vážne poškodené zdravie. Ján Matta zomrel v Pavlovciach nad Uhom v roku 1941, kde je aj na miestnom cintoríne v kruhu rodiny pochovaný. Prinavrátenia obce Bajany naspäť Slovensku po oslobodení v roku 1945 sa už nedožil.
Gustav Pažický
Narodil so dňa 2. 7. 1917 v Považskom Chlmci. Neskôr absolvoval v roku 1937 pilotný výcvik v aeroklube a narukoval k letectvu. V čase horthyovskej agresie slúžil ako slovenský bojový pilot 12. pozorovacej letky v Spišskej Novej Vsi. Dňa 24. marca 1939 spolu so Ferdinandom Šventom letia s bojovým cieľom na Pavlovce n. U. Maďarská stíhačka Fiat C-32 pomalší ľahký bombardér ťažko poškodzuje. Gustav Pažický vyskočil z lietadla v blízkosti Pavloviec nad Uhom, nanešťastie pozemné maďarské jednotky ho zastrelia vo vzduchu na padáku. Prevezený do rodného Považského Chlmca až v roku 1998. Spolu s ním zahynul aj jeho letec-pozorovateľ por. Ferdinand Švento, ktorý zranený vyskočil s padákom a pred dopadom na zem bol zastrelený.
A ako dopadol Pál Prónay?
Pál Prónay zakladateľ Rongyos gardy, ktorá v roku 1938 až 1939 terorizovala slovenské pohraničie, je spolu s Miklóšom Horthym plne zodpovedný za vraždy civilistov v predvečer 2. svetovej vojny. V roku 1944 už ako 69 ročný podplukovník v bitke o Budapešť sa ocitne v beznádejnej situácii, keď mesto obkľúči sovietska armáda. Napriek tomu do posledných okamihov vlády nacistov maďarských szalašiovcov fanaticky organizuje jednotky mladých maďarských fašistov, aby vraždili Židov. Pokúsi sa v poslednej chvíli uniknúť z horiacej Budapešti. Padne však do rúk svojim zaprisahaným nepriateľom – Rusom. Zomrel za neznámych okolností v sovietskom zajatí pravdepodobne začiatkom roka 1945.
Text: Peter Schvantner
Foto: Pavlovce nad Uhom
Komentovať