384 rokov uplynulo od úmrtia Juraja Tranovského
V Liptovskom Mikuláši si členovia Mladej Matice pripomenuli výročie úmrtia osobnosti Juraja Tarnovského. Významná osobnosť ktorá sa zapísala do dejín veľkými písmenami si zaslúži našu úctu a členovia Mladej Matice tichou spomienkou tak učinili. Delegácia mladých matičiarov vedená predsedom Mladej Matice, zároveň podpredsedom MS Marekom Nemcom vzdala úctu pri soche Juraja Tranovského, ktorá sa nachádza pred evanjelickým kostolom v Liptovskom Mikuláši pri ktorom sa nachádza aj Tatrín.
Dátum narodenia Juraja Tranovského zostáva neznámy niektoré pramene udávajú presný dátum narodenia 27.3. 1592, niektoré posúvajú rok narodenia do roku 1591. Isté však je, že sa narodil neďaleko sliezskeho mestečka Těšín v dedinke Trzanovice. Od tejto dediny sa odvodzuje jeho priezvisko Tranovský. Jeho otec Valentín bol vážený mešťan, remeselník, venoval sa kotlárskemu remeslu v meste Těšín a zobral si za ženu Hedvigu, obaja boli veľmi starostlivý a nechali svojho syna vyštudovať. Najprv chodil na gymnáziu v Dolnej Lužici, v meste Guben, kde žil slovanský národ lužickí Srbi. Potom študoval na povestnom evanjelickom lýceu v Kolbergu pri Baltickom mori. Univerzitu skončil vo Witenbergu, potom pôsobil ako učiteľ v Prahe v škole pri chráme sv. Mikuláša. Tu si ho všimol Detrich slobodný pán zo Žerotína a povolal ho na Moravu do Holešova za správcu tamojšej školy. Pretože sa Tranovský osvedčil stáva sa kazateľom slova Božieho vo Valašskom Meziříčí, kde je zároveň aj správcom školy. To sa stalo v roku 1615. Tranovský pôsobil v dobe kedy sa začali vyostrovať rozpory medzi protestantmi a katolíckou cirkvou. Vyvrcholilo to stavovským povstaním v Čechách a na Morave, kedy sa moci ujala protestantská šľachta, tá si zvolila za kráľa Fridricha Falckého, všetky nádeje však stroskotali po bitke na Bielej Hore.
Začalo sa prenasledovanie protestantov, v roku 1621 cisárske vojská vyplienili Valaské Meziříčie a Tranovský musel odísť do rodného Těšína. Tu sa však tiež necítil bezpečne a útočisko nachádza v poľskom mestečku Bielsko. Tu sa ho ujal barón Suňog. Odtiaľ prechádza do Budatínskeho zámku a odtiaľ si ho vyžiadal pán Oravského zámku Gašpar Ilešházi, švagor baróna Suňoga. Na Slovensko prišiel v roku 1629, a v roku 1631 je vyvolený za kazateľa slova Božieho v Liptovskom Mikuláši. Roky strávené v tomto meste sa pokladajú za jeho najplodnejšie.
Už v roku 1635 mu vychádza v Levoči kniha Phiala odoramentorum. Toto dielo rozdelil Tranovský do dvanástich častí a zaradil sem 100 individuálnych a zborových modlitieb, kolied a žalmov , väčšinou išlo o vlastnú tvorbu a niektoré modlitby boli preložené z latinčiny. Zlatými písmenami sa však Tranovský zapísal do dejín evanjelickej cirkvi svojim kancionálom Cithara sanctorum, neb Žalmy a písne duchovní staré i nové, kterých cirkev evanjelická úžíva.
Tento spevník bol vydaný pred 382 rokmi v Levoči. Tranovský do neho zaradil 90 vlastných piesní, 8 preložil z latinčiny, okolo 60 z nemčiny, do 20 bolo slovenského pôvodu a vyše 200 malo český pôvod. Dovtedy slovenská evanjelická cirkev nemala žiaden ucelený kancionál a práve Tranovský vyoral hlbokú brázdu. Ktorá nezarástla a udržala sa do dnešných čias.
Piesne Cithary sú dokumentom ťažkých utrpení našich predkov a súčasne nevyčerpateľným zdrojom náboženskej útechy i dnešnej evanjelickej duše slovenskej. Tranoscius, lebo taký je zaužívaný názov tohto spevníka a Kralická Biblia, tieto dve knihy nedali zahynúť ťažko skúšanému evanjelickému slovenskému ľudu. Popri tomto prvotriednom náboženskom význame , kde Tranovského piesne básnickým jazykom vyslovujú základné pravdy viery. Kde evanjelici na spoločných zhromaždeniach v chrámoch, nie len dychtivo načúvajú, ale aj so zápalom spievajú ku sláve a chvále Božej. Nábožná pieseň má byť napomenutím v našej ochablosti, alebo ľahostajnosti a povzbudením k nášmu boju za našu vieru. Spoločná pieseň oživuje a posilňuje vnútornú pieseň našich sŕdc, ktorá nás drží a vedie na ceste nášho života, našej viery v nášho Hospodina a jeho syna Ježiša Krista. Okrem náboženského významu mal Tranoscius aj veľké poslanie národné. Tranosciom odchovaný a chovaný slovenský evanjelický ľud zostal verný svojmu rodu. A keď v ďalších storočiach násilná maďarizácia víťazila takmer na všetkých stranách, od brán chrámov a domov, kde sa spievalo z Tranoscia, musel s hanbou odtiahnuť duch nemravného odrodilstva a v tom spočíva sila tejto knihy.
Tranovský rok po vydaní tejto knihy v roku 1637 zomiera, ale jeho dielo pretrvalo po stáročia.
Autor: Peter Vrlík
Komentovať