Na Jána, 24. júna sa konal ďalší ročník úspešného turisticko – spomienkového podujatia na oslobodzovanie Lučenca v roku 1919. Podujatie organizačne zastrešila Mladá Matica, MO MS Lučenec ako aj Gymnázium B. S. Timravy.
Pri pamätníku padlých za vlasť u Lučenca v mestskom parku sa stretli matičiari z Lučenca a okolia aby si pripomenuli zložitý priebeh a hrdinov oslobodzovania mesta z roku 1919. Na úvod sa prítomným prihovoril tajomník MS a podpredseda Mladej Matice Peter Schvantner ako Ľudmila Lacová, členka MO MS Lučenec. Bolo skvelé, že na podujatí boli aj žiaci z Gymnázia B. S. Timravy, za čo vďačíme zástupkyne riaditeľa a matičiarke Helene Melicherovej. V úvodnom vstupe Peter Schvantner pripomenul neľahký priebeh osladzovania mesta v zložitom období po vzniku prvej Česko-slovenskej republiky v roku 1918. Po skončení vojny žiadala Hornonovohradská Slovenská národná rada pod vedením Dr. Ľudovíta Bazovského pripojenie horného Novohradu (teda aj Lučenca) k Česko-Slovensku. Dňa 3. januára 1919 prišla do Lučenca 30. rota pešieho pluku česko-slovenskej armády pod velením npor. Jozefa Ejema. Následne 20. januára vyhlásil Dr. Bazovský, že pripojenie Lučenca k Česko-slovenskej republike je konečné. Avšak 30. mája vtrhli do Lučenca boľševici z Maďarskej červenej armády a nastolili tu Maďarskú, potom Slovenskú republiku rád. V okolí Lučenca bojovala s boľševikmi česko-slovenská armáda, ktorá ich napokon z územia vytlačila. Maďarskí boľševici opustili Lučenec 24. júna 1919.
Po položení vencov k pamätníku padlých za vlasť u Lučenca, ktorým sa pripomínajú padlí počas prvej svetovej vojny sa prešlo k hrobu vojína Jozefa Bednářa, ktorý padol 30. mája 1919 počas vpádu maďarskej Červenej armády na Slovensko. Tu Ľudmila Lacová taktiež poskytla niekoľko informácií a faktov ako prišla sloboda do Lučenca pred 105 rokmi.
Pripomínať si svoje dejiny nie je zbytočné, či už ide o tie celonárodné alebo regionálne. Aj dnešná doba je pre spoločnosť zložitá a čelíme rôznym prekážkam a problémom. Avšak, žijeme vo vlastnom štáte, v Slovenskej republike, máme vlastnú štátnosť a slobodu. Teda presne to, o čo naši predkovia museli tvrdo bojovať v roku 1919, kedy aj do Lučenca definitívne po prvej svetovej vojne na istý čas prišla sloboda. Usilujme sa všetci, aby už nikdy nebolo treba položiť životy za slobodu nášho národa a zachovajme ju aj pre budúce generácie.
Text: Peter Schvantner
Foto: Mladá Matica
Komentovať