Archív

70. výročie ukončenia 2. svetovej vojny a oslobodenia Slovenska

Dejiny sú ako nekonečná reťaz, každý článok ma svoj význam iba v nadväznosti na ďalšiu historickú udalosť. Bohužiaľ v súčasných slovenských podmienkach sa objavuje nepochopiteľná deštruktívna tendencia selektovať jednotlivé kapitoly našich dejín. Pod dojmom rôznych ideológii samovražedne odstraňujeme udalosti a osobnosti, ktoré vytvorili podmienky na udržanie samobytného slovenského politického, spoločenského a kultúrneho života. K tomu sa pridáva nepochopiteľná ignorancia výučby slovenských dejín na stredných a základných školách. Už aj tak tenký rozsah vedomostí o našej národnej minulosti naďalej zužujeme, pričom zabúdame, že národ má budúcnosť iba vtedy, ak je schopný poučiť sa z nástrah, ktoré musel prežiť v minulosti. To, že slovenský národ prežil v krvavom virvare Európy, predovšetkým v posledných dvesto rokoch, nie je iba zdrojom historickej náhody. V každej dejinnej etape sa našla silná a  početná národná generácia, ktorá uchopila kormidlo osudu do vlastných rúk a previedla slovenský ľud cez nastražené pasce a nejasné križovatky európskeho dejinného pohybu. Bolo tomu však iba preto, že bernolákovci, štúrovci, slovenskí legionári z 1. svetovej vojny a ostatní zakladatelia Česko-Slovenska z roku 1918, nasledovníci M. R. Štefánika, Andreja Hlinku, Martina Rázusa, slovenskí autonomisti, bojovníci z Malej vojny v roku 1939, účastníci Slovenského národného povstania z roku 1944, neskôr vlastenecká generácia ľavicových intelektuálov reprezentovaná Alexandrom Dubčekom i Lacom Novomeským a mnohí ďalší národovci rôznej politickej orientácie, vo svojej práci mohli budovať na základoch a skúsenostiach svojich predchodcov nosiacich živý sen o svojbytnom a dôstojne žijúcom slovenskom národe!

Základnou ideou Mladej Matice je práve obnoviť kolektívnu pamäť slovenského národa a  to predovšetkým v tejto dobe, v ktorej sa zdá, že sa darí silám, ktoré vytrvalo vyčiarkujú z pamäti mládeže i širšej verejnosti príklady obetavých národovcov, ktorí budovali našu Slovenskú republiku. Nie je to samoúčelná hrdosť alebo iba spomínanie na minulosť, ide o vytvorenie trvalej inšpirácie do národnej budúcnosti. Musíme pochopiť procesy, ktoré rozhodovali o osude Európy, ale aj o ďalšej existencii nášho počtom malého národa. Nevyhnutne musíme pokračovať vo vytváraní podmienok, aby sme mali aj v súčasnej dobe vedomosťami vyzreté a rozhľadené osobnosti, ktoré nás prevedú cez rozporuplnosť súčasnej doby.

Jednou z takýchto krutých dejinných križovatiek boli aj roky 1939 až 1945 počas 2. svetovej vojny. Práve v roku 1945, resp. presnejšie v posledných dvanástich mesiacoch svetovej vojny, zomrelo najviac ľudí v porovnaní s ostatnými rokmi tohto vojnového konfliktu. Životy mnohých mladých ľudí boli zmarené v poslednom vojnovom roku a už nebudú môcť nevyužiť svoj potenciál pre národ. Jednou z takýchto symbolických osobností bol aj mladý národovec, advokát, slovenský dôstojník, hrdina Malej vojny z marca 1939 a organizátor SNP na východe – nadpor. Dr. Cyril Daxner, ktorý tragicky zomrel pred sedemdesiatimi rokmi na následky nacistického mučenia, iba štyri týždne po skončení vojny. Jeho osobnosť je svojim významom inšpirujúca, ale ako to už býva v slovenských podmienkach, bohužiaľ takmer zabudnutá. Životopisu C. Daxnera sme sa už krátko venovali, no je na mieste pripomenúť zaujímavé kapitoly z jeho života.

Cyril Daxner (20.7.1904 – 7.6.1945) sa narodil v Tisovci a dôsledne kráčal v šľapajach svojich predkov, bol vzdelancom ovládajúcim viacero svetových jazykov, vyštudoval právo na Univerzite J. A. Komenského v Bratislave, krátko pôsobí aj v Martine, neskôr sa stáva advokátom. Aktívne zapájal ako presvedčený kresťan do misijného života Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. vo Vranove, kde sa usadil krátko po skončení vojenskej služby. Cyril Daxner patril medzi mladú predvojnovú generáciu odchovanú na národných ideáloch pripravenú sa aj obetovať sa za národ. Jeho meno je spojené aj s Maticou slovenskou, keďže prastarým otcom Cyrila bol Karol Kuzmány – prvý podpredseda MS a starým otcom Štefan Marko Daxner – predstaviteľ Slovenského povstania 1848/49 i spoluzakladateľ MS, otcom Ivan Daxner – signatár Pittsburskej a Clevelandskej dohody. Patril k dobre situovanej rodine, no keď v marci 1939 napadli horthyovské vojská východné Slovensko, neváha ani chvíľu a zúčastňuje sa ako dôstojník v delostreleckej batérie prudkých bojov pri Sobranciach, potom ako veliteľ „útočnej obrnenej vozby“ na ďalších úsekoch. Napriek veliteľskej hodnosti nesedí v zázemí, zúčastňuje sa nasadenia aj osobne. Pri jednom bojovom strete o vlások ujde smrti v horiacom obrnenom vozidle, jeho vodičovi však črepina odtrhne ruku. Tým sa zaradzuje jednoznačne medzi hrdinov Malej vojny z marca 1939. Idealista a národovec Cyril Daxner nevie zažmúriť oči pred odtrhnutím značnej časti Slovenska horthyovským Maďarskom, nemeckou nadvládou a nasadením slovenskej armády do ruských šírav. Pracovné kontakty využíva pre občiansky odboj a je kľúčovou postavou prípravy SNP na východnom Slovensku. Spolupracuje aj s budúcimi legendárnymi veliteľmi, ako je Ľudovít Kukorelli a Viliam Žingor a má spojenia až po Bratislavu. Jeho dom vo Vranove je však po zrade v apríli 1944 obkľúčený ÚŠB. Pre neho je charakteristické, že by sa nechcel vzdať bez boja, tak gazdiná z obavy o jeho život skryje jeho osobnú pištoľ, aby nebol zabitý v prestrelke. Väznený je v Ilave, potom v Bratislave a vo februári 1945 je napriek protestu slovenského prokurátora prevezený Gestapom to tábora smrti v Mathausen – Gusen. So zničeným zdravím sa po vojne vracia do Bratislavy, no už onedlho zomiera zanechajúc tri malé deti a manželku.

Cyril Daxner je iba špičkou ľadovca. V posledných mesiacoch vojny sú umučení, či zastrelení naši národovci rôznej politickej orientácie: spisovateľ, zakladateľ rozhlasového vysielania v Košiciach a v Prešove, bojovník proti maďarskej iredente Anton Prídavok, ďalej predvojnový predseda Slovenskej národnej strany a podžupan Juraj Janoška, evanjelický farár v Martine Jozef Bučko umučený nacistami – jeho pamätná tabuľa sa nachádza v ev. kostole vedľa druhej historickej budovy MS, poslanec Jozef Štunda a mnohí iní. Vie verejnosť o slovenských dôstojníkoch zabitých nemeckými nacistami? Niektorí boli aj bývalí legionári: Štefan Jurech, Ján Golian, Rudolf Viest, Adolf Weinhold, Karol Peknik, Augustín Malár a ďalší – bol by to dlhý zoznam.

Matica slovenská – Mladá Matica, CZ Evanjelickej cirkvi a. v. Vranove n. T., Mesto Vranov  n. T. v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Hanušovciach si pripomenula 70. výročie oslobodenia Slovenska podujatím venovaným C. Daxnerovi a ostatným zabudnutým hrdinom. Dňa 5. júna 2015 v kinosále Domu kultúry sa za veľkého záujmu verejnosti uskutočnila prednáška venovaná jeho životu a odkazu, zároveň aj pohnutým dejinám Malej vojny i SNP na východnom Slovensku. V prednáške vystúpili podpredseda MS a predseda Mladej Matice Marián Gešper, evanjelický zborový farár Slavomír Gallo, primátor mesta Vranov n. T. Ján Ragan, ale aj historici P. Šafranko z Vlastivedného múzea v Hanušovciach a M. Böhmer zo SZPB vo Vranove n. T.

Na druhý deň bol po slávnostnom koncerte mladí matičiari predviedli pre verejnosť v centre mesta predstavenie: “Bojovali za vlasť – Kapitoly zo života nadporučíka Dr. Cyrila Daxnera.“   7. júna 2015 program vrcholil Slávnostnými Službami Božími v Chráme Ducha Svätého s kázňou biskupa ECAV Východného dištriktu Slavomíra Sabola.

Záver patril odhaleniu busty Cyrila Daxnera pred chrámom, symbolicky vedľa busty jeho prastarého otca Karola Kuzmányho za účasti tajomníka MS Mareka Hanusku. Treba zdôrazniť, že ide o prvú bustu odhalenú vo Vranove nad Topľou, ktorá je venovaná osobnosti v minulosti pôsobiacej v meste. Samotná busta je dielom akademického sochára Tomáša Polonského z Modry. V neposlednom rade treba spomenúť, že Slovenská advokátska komora vzdala poctu tejto osobnosti, keď venovala v rámci svojej výstavy samostatný panel Cyrilovi Daxnerovi ako advokátovi, dôstojníkovi a národovcovi.

Autor: Marián Gešper

 

Komentovať