Rok 2020 prináša mnoho zvláštnych udalostí. K jednej takej sa s určitosťou zaradí aj prijatie 28. októbra za štátny sviatok na Slovensku. Konkrétne sa bude na Slovensku „oslavovať“ pod názvom: 28. október – Deň vzniku samostatného Česko-Slovenského štátu. Tento štátny sviatok, ktorý len tak mimochodom, nebude dňom pracovného pokoja, bol navrhnutý skupinou poslancov na čele s Ondrejom Dostálom a najmä Petrom Osuským. Známymi to obdivovateľmi Česko-Slovenskej republiky. Sú to členovia Občianskej konzrevatívnej strany, ktorá sa dostala do NR SR na kandidátke liberálnej Slobody a solidarity. To je teda mačkopes, však?
Prečo je to teda nezmysel? Odpovedí je viacero. Najprv vstup do spoločného štátu (aj keď sa hovorilo o jednotnom česko-slovenskom národe) musel predsa odsúhlasiť aj legitímny orgán Slovákov. No a tým bola predsa 200 členná reprezentatívna Slovenská národná rada! Jej súčasťou boli ľudia rôznych politických názorov a konfesií, ale mali svôj jediný cieľ a to vznik štátu, kde by boli Slováci štátotvorným národom. V snahe nestratiť nad situáciou kontrolu, povolali Maďari do Martina 15. honvédsky pluk z Levíc. Hocikedy mohli do budovy Tatrabanky vtrhnúť maďarské ozbrojené jednotky a zastviť celý proces, keďže pred budovou sa nachádzali príslušníci tajnej polície. Je ale pravdou, že ani situácia v Prahe nebola úplne pokojná. Po vojne sa tiež ukázalo, že na Slovensku po vyhlásení republiky ešte nebolo nič „rozhodnuté“. Na Slovensku neskôr prebiehali tvrdé boje o naše územie po vzniku Česko-Slovenskej republiky. Pražskí politici si teda svoju prácu urobili, na Slovensku však vzhľadom na informačné embargo o udalostiach v Čechách na Slovensku nikto nič 28. októbra nevedel.
Je známe, že v Prahe sa v čase vyhlásenia Česko-Slovenskej republiky nachádzal zo Slovákov len Vavro Šrobár. Ten sa tam dostal na poslednú chvíľu. Vzhľadom na spomenuté informačné embargo o udalostiach v Čechách na Slovensku nikto nič 28. októbra nevedel. V ten deň o tom vedel len Vavro Šrobár.
Ďalšou historickou otázkou je postava T.G. Masaryka. Totiž, 18. októbra 1918, teda necelé 2 týždne pred „vyhlásením“ republiky, bola vo Washingtone prijatá Washingtonská deklarácia. Jej oficiálny názov ale bol Declaration of Independence of the Czechoslovak Nation by its Provisional Government teda Deklarácia nezávislosti Československého národa jeho Dočasnou vládou. Aký je teda rozdiel medzi prijatím tejto deklarácie a vyhlásením republiky v Prahe 28. októbra 1918? Dá sa povedať, že skoro žiadny. Samotný T.G. Masaryk považoval za rozhodujúcu Washingtonskú deklaráciu. Domáci odboj si úlohu vyhlásenia republiky splnil 28. októbra v Prahe. Túto „domácu úlohu“ v Prahe realizovali A. Rašín, K. Křamář a ďalší. A na Slovensku až teda 30. októbra. Samotný Masaryk prišiel do Prahy neskôr.
Otáznou je ešte hypotéza, čo ak by Slovenská národná rada prijala Deklaráciu slovenského národa, ale v inom znení. Čo ak by predstavitelia SNR neprijali pristúpenie slovenského národa do zväzku s Čechmi? Čo ak by napr. prijali deklaráciu s tým, že by odsúhlasili vznik Rakúsko-Uhorskej federácie s autonómnym postavením Slovákov? Takúto predstavu verejnosti podsúvala aj uhorská a rakúska propaganda.
Vznikla by teda vôbec Česko-Slovenská republika? Zrod Česko-Slovenskej republiky nebol zrejmý, keďže mnohí z členov SNR si neboli istí opodstatnením, potrebou a výhodnosťou vstupu Slovákov do jedného štátu s Čechmi. Aj keď sa v tom období táto predstava javila ako najlepšia, mnohí neboli o tomto kroku presvedčení. Preto vôbec nebolo jasné, s akým textom prijme SNR túto deklaráciu. Nakoniec sa však rozhodla prijať deklaráciu s textom, ako ho poznáme dnes. Taktiež, Česi nemajú 30. október ani ako pamätný deň a my sme si dali 28. október rovno ako štány sviatok. To je ako keby si Česi prijali 29. august, deň vypuknutia SNP ako štátny sviatok.
Samozrejme, tento komentár nie je namierený proti bratom Čechom ani proti Česko-Slovenskej republike z roku 1918. Sám osobne som hrdý na vznik republiky, kde boli Slováci prvýkrát v dejinách legitímnym, štátotvorným národom. Tiež na obeť, ktorú položili česko-slovenskí legionári v Rusku, Taliansku a vo Francúzsku. Rovnako ako aj na osobnosti odboja doma a v zahraničí na čele s M.R. Štefánikom a T.G. Masarykom. Za domáci odboj spomeniem Matúša Dulu, Andreja Hlinku, Ivana Dérera, Emila Stodolu, Milana Hodžu, Emanuela Lehotského, Vavra Šrobára, Kornela Stodolu a Samuela Zocha. Ide len o to, že z pohľadu našich národných dejín by sme si mali viac pripomínať 30. október. Vtedy totiž Slovenská národná rada ako reprezentatívny orgán odsúhlasila vstup nášho národa do štátu s Čechmi. Teda de facto, vznik Česko-Slovenskej republiky. V štátnom znaku Česko-Slovenska sa nachádzalo heslo: Pravda zvíťazí. Verím, že nakoniec to bude aj v našich pomeroch.
Peter Schvantner
Komentovať