NovinkyRozhovory

Mladý matičiar Teodor Sitarčík: Na základnej škole som dostal poznámku od slovenčinárky za spievanie národných piesní

Na celonárodnej spomienke na sté výročie úmrtia M. R. Štefánika 4. mája 2019 v Brezovej pod Bradlom si bol „hviezdou“, keďže si hral Štefánika v divadelnej scénke v programe Matice slovenskej. Ľudia sa s tebou fotili, objavil si sa v hlavných správach celoslovenských médií. Cítil si sa v tej chvíli ako nositeľ Štefánikovho odkazu, alebo skôr ako kuriozita? Aký zmysel vidíš v hraní postáv z národných dejín Slovákov?
Hrať Milana Rastislava Štefánika bolo pre mňa odjakživa poctou. Vždy som ho považoval za veľkého Slováka napriek tomu, že som o ňom ani veľa nevedel. Aj vďaka týmto divadelným scénkam som sa o ňom dozvedel viac a teraz, keďže bola moja mienka o ňom dosť vysoká, je pre mňa ešte väčším hrdinom. Je osobnosťou, ktorú by mal poznať každý. Dnešné deti nemajú úplne správnu predstavu o tom, kto to bol, a to nehovorím o ďalších, menej známych, ale i tak národných hrdinoch. Hranie postáv zo slovenských národných dejín je skvelá možnosť, ako deťom vštepiť trocha lásky pre národ do srdca. Keď sa opýtate mladých stredoškolákov, čo chcú robiť po škole, veľa z nich odpovie, že chcú žiť v zahraničí, lebo na Slovensku to stojí za nič. Máme veľa mladých ľudí, ktorí sa hanbia za to, kde sa narodili. Myslím si, že M. R. Štefánik by chcel, aby sme boli hrdí na svoju vlasť a aby sme na ňu hlavne nikdy nezabudli. Vždy, keď si oblečiem jeho uniformu, sa cítim presne ako nositeľ jeho odkazu. Svojím spôsobom učím ľudí milovať našu vlasť.

Si aktívnym členom Mladej Matice. Kedy a prečo si sa rozhodol práve pre záujmový odbor Matice slovenskej pre mládež? Čím ťa matičná myšlienka najviac priťahuje?
Duša národniara bola vo mne odjakživa. Na základnej škole som raz dostal poznámku od učiteľky slovenčiny, lebo som s kamarátom spieval národné piesne. Do Mladej Matice som ale vstúpil až na strednej škole. Dovtedy som vlastne ani nevedel, že niečo také funguje. Nebyť môjho učiteľa, ktorý je zároveň aj prvým podpredsedom Matice slovenskej, by som do Matice asi nikdy nevstúpil. Na našu školu chodí veľa aktívnych členov Mladej Matice a väčšina sú moji dobrí kamaráti. S nimi som bol na niekoľkých matičných podujatiach ešte predtým, ako som sa stal matičiarom. Tieto akcie sa mi zapáčili a vtedy som sa opýtal môjho učiteľa, z ktorého sa postupom času stal aj môj mentor v národnom duchu, ako sa dostanem do Matice.

Mladá Matica nie je jedinou tvojou voľnočasovou aktivitou. Kde všade ťa ľudia môžu stretnúť?
Okrem toho, že veľa svojho času venujem matičnej veci, sa už dlho venujem folklóru. Už 7 rokov tancujem vo FS Hron, ktorý funguje v Žiari nad Hronom. Okrem toho spievam v speváckom zbore a hrám v školskom divadle nášho gymnázia v Banskej Bystrici. Občas, ale stále menej a menej, moderujem správy alebo ankety pre spravodajský web v Banskej Bystrici. Všetko, čo by som chcel, sa stíhať nedá, keďže potrebujem ešte študovať a dostať sa budúci rok na vysokú školu.

Mladí ľudia sú často kritizovaní za nezáujem a neochotu obetovať dobrovoľníctvu svoj voľný čas. Mnohí mladí matičiari však dokazujú opak. Čo by si odkázal nielen svojim rovesníkom, ale aj celej verejnosti? Je to do veľkej miery pravda, alebo len stereotyp?
Povedal by som, že to nie je celkom pravda. Poznám aj takých, ktorí robia väčšinu vecí dobrovoľne. Samozrejme, je ich málo. Keď sa opýtam väčšiny rovesníkov, či by mi pomohli pri takej alebo takej veci, niektorí sa hlúpo vyhovoria a druhí zas očakávajú, že im zaplatím. Keď som však požiadal hociktorého člena Mladej Matice, pomoci sa mi vždy dostalo. Pravdepodobne to je tým, že mladí matičiari vedia, že niekedy je potrebné obohatiť sa aj v národnom a sociálnom zmysle, nie len finančne. Vedieť si určiť správne hodnoty – to je to, čo všetci potrebujeme.

Zhovárala sa Veronika Matušková

Komentovať